História SZCH

Poskladať mozaiku organizovaného chovateľstva od jeho vzniku, do dnešnej doby, nie je ľahké.Pamätníci už nie sú medzi nami a písomných záznamov a dokladov sa zachovalo ako šafránu.História drobnochovateľstva má na území bývalej Rakúsko – Uhorskej monarchie dlhoročnú tradíciu.

Po rozpade monarchie vzniku nástupníckych republík a začiatkom modernej priemyselnej revolúcii vo svete ktorej následkom bolo zvýšenie efektívnosti ekonomiky a následné zvýšenie životnej úrovne sa u obyvateľov otvoril priestor pre voľnočasové aktivity. Jednou takou aktivitou bolo aj drobnochovateľstvo za účelom šľachtenia nových plemien, či farebných rázov, nie len pre úžitok ako sme poznali dovtedy, ale aj krásu a radosť. Avšak vďaka existujúcim diplomom a medailám, ktoré sa zachovali a podarilo sa ich získať od potomkov chovateľov, na aukciách a burzách starožitností, môžeme spomenutú mozaiku poskladať a začať rokom 1893. /Obr. č. 1/

V tomto roku, pred 131 rokmi, vznikol : PRVÍ ZEMSKÝ SPOLEK PRO CHOV UŠLECHTILÝCH KANÁRŮ V PRAZE /obr. č. 2/. Prvým predsedom bol Karel Zwirner. Neskôr sa spolok premenoval na : SVAZ SPOLKŮ PRO CHOVATELE UŠLECHTILÝCH KANÁRŮ V ZEMÍCH KORUNY ČESKÉ SE SÍDLEM V PRAZE, a po vzniku I. ČSR v roku 1918, pôsobil ako :

SVAZ SPOLKŮ PRO CHOVATELE UŠLECHTILÝCH KANÁRŮ V ČESKOSLOVENSKÉ REPUBLICE SE SÍDLEMV PRAZE. Zachovali sa nám z týchto spolkov vzácne medaile /obr. č. 3/

Obr. č. 3 – medaile Prvního zemského spolku

V roku 1896 sa konala I. národná výstava drůbeže, kanárů, králiků, poriadaná: ,, Spolkem ku zvelebení chovu drobného užitečného zvířetstva .“ /obr. č. 4/ V roku 1920 vzniká v Bratislave „ Zemský zväz spolkov chovateľov drobných zvierat.“ Združoval krajské spolky chovateľov, čo nám dokladuje diplom Adama Slimáka, otca nezabudnuteľného Kolomana Slimáka.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918, nebolo v Československu organizované chovateľstvo. Chovateľov čistokrvných drobných zvierat, exotického vtáctva a kanárikov, bolo veľmi málo.

Po roku 1920 vzniklo na našom území niekoľko všeobecných chovateľských spolkov, ktoré mali členov z radov chovateľov hydiny, králikov, holubov, exotického vtáctva a kanárikov. Boli to spolky najmä v Bratislave, Košiciach, Novom Meste nad Váhom, Trnave atď. Za Jeden z najstarších spolkov založených na Slovensku, môžeme považovať „ PRVÝ SLOVENSKÝ SPOLOK DOCHOVÁVATEĽOV MALÝCH ZVIERAT,“ založený v roku 1921 v Stupave.

O rok na to, v roku 1922, založili chovateľský spolok v Holíči a v roku 1923 „ SPOLOK PESTITEĽOV A CHOVATEĽOV ČISTOKRVNÉHO DROBNÉHO DOMÁCEHO ZVIERATSTVA V TRNAVE .“ Zachovalo sa nám z tejto doby niekoľko medailí a veľké tablo členskej základne z roku 1928. Predsedom bol A. Lettler a tajomníkom O. Roth. /obr. č. 5 + zoznam mien/

Obr. č. 5 – tablo členskej základne Spolku pestiteľov a chovateľov čistokrvného drobného domáceho zvieratstva v Trnave z r. 1928 zhotovené L. Andókom. (originál tabla je značne poškodený a momentálne je vo vlastníctve Piešťanského múzea)
Funkcionári:
A. Lettler – predseda, zakladajúci člen
P. Wojatschek – čestný predseda
P. Forisch – podpredseda
O. Roth – tajomník, zakladajúci člen
P. Beňovský – okresný náčelník, čestný člen
Dr. D. Plechlo – čestný člen
H. Schwarz – pokladník
M. Minárik – kontrolór
E. Hajas – kontrolór
A. Nečas – výbor, zakladajúci člen
P. Vyskočil – výbor
B. Gollvitzer – výbor
K. Meravý – výbor
A. Koššovič – výbor
R. Krištofík – výbor
M. Brukler – výbor
T. Kussman – spolkový gazda
V. Žák – zapisovateľ
M. Lovecký – spolkový zverolekár
Mladý chovatelia:
V. Adler, P. Adler, P. Fureche, T. Hušt, T. Grúnstein
Členovia:
V. Krištufek, A. Borbáth, P. Kučera, F. Gschwendt, F. Thalmayner, A. Forisch, Št. Havliš, A. Račko, V. Liška, F. Pózsa, P. Gaál, P. Adamec, L. Andók, P. Fandl, Fr. Blaho, P. Zemko, M. Schultzová, E. Lettlerová, G. Adámyová, S. Rothová, P. Šimončič, S. Novánsky, E. Krivosudský, P. Valach, H. Baltazár

V roku 1926 založili na podnet Kolomana Slimáka /obr. č. 6/, chovateľskú organizáciu v Novom Meste nad Váhom. Zpočiatku boli v nej organizovaní prevažne chovatelia holubov, neskôr hydiny, králikov, kanárikov a okrasného vtáctva. Organizácia je aktívna doposiaľ. V polovici 20. rokov minulého storočia vznikali v Čechách a na Morave chovateľské združenia. Slovenskí chovatelia začali preto hľadať kontakty a začali sa v nich organizovať. Prvé väčšie záujmové združenie typu dnešného SZCH vzniklo v Českolslovensku v roku 1930 v Prahe.

Koncom 20. rokov sa naši chovatelia začlenili do pražského združenia „Klub pěstitelů exotického ptactva“. Následne začali v Československu rôzne menšie a stredne veľké chovateľské spolky, predovšetkým chovateľov králikov, holubov, hydiny a harckých kanárikov. Organizácie boli zakladané v mestách a na vidieku.
V roku 1927 sa stala Bratislava dejiskom „ II. ZEMSKEJ VÝSTAVY DROBNÝCH ZVIERAT,“ túto výstavu poriadala „ SLOVENSKÁ FARMA“, ktorá zastrešovala prevažne všetky spolky a kluby na Slovensku. /obr. č. 7,8/

V tom istom roku 1927, usporiadali v Michalovciach „ II. ŠPECIÁLNU VÝSTAVU ČISTOKRVNEJ HYDINY, HOLUBOV A KRÁLIKOV.“

V roku 1930 vzniká v Prahe KPEP – KLUB PĚSTITELŮ EXOTICKÉHO PTACTVA PRI ZOO V PRAZE. V tomto klube môžeme dokladovať pôsobenie i slovenských chovateľov. V celej ČSR, bolo v tejto dobe 417 organizovaných chovateľov exotického vtáctva a kanárikov. V KPEP bolo 26 členov zo Slovenska. /obr. č. 9/

Na Morave sa zakladá v roku 1931 „ Svaz spolku moravskoslezkých pěstitelů kanárů a ochranářů užitečného ptactva.“

V roku 1935 bol založený : „ PRVÝ SPOLOK PESTOVATEĽOV KANÁRIKOV A OCHRANCOV VTÁCTVA KRAJINY SLOVENSKEJ SO SÍDLOM V BRATISLAVE.“ Predsedom bol Ondrej Pavliš a tajomníkom Štefan Remeň. Existujúca fotografia tabla z roku 1943, nám predstavuje členov spolku, medzi nimi sú i významní funkcionári, ktorí pokračovali v rozvíjaní, propagácií a upevňovaní chovateľského oboru. /obr. č. 10/

V roku 1939 nastáva rozdelenie ČSR a tým vzniká i priepasť medzi slovenskými a českými chovateľmi. Po skončení vojny v roku 1945, nastávajú opäť priateľské kontakty a spolupráca medzi oboma národmi.

V roku 1940 bol v Bratislave založený ,,Prvý spolok chovateľov holubov“. Za tajomníka bol zvolený Štefan Jurčo.

V roku 1942 vznikol ,,Okresný spolok chovateľov drobných hospodárskych zvierat so sídlom v Bratislave“.

Pred rokom 1945 sa konali prehliadky /výstavy / chovateľov hovädzieho dobytka, oviec. kôz atď. Tieto poriadala ,,Hospodárska a lesnícka jednota v Bratislave“. V tom istom období pôsobil v Čechách a na Morave pod Ministerstvem zemědělství a lesníctví, – ,, Českomoravský svaz pro drůbež, vejce a med“.

Počas vojnového obdobia a rozdelenia Československa, začlenenia jeho územných celkov do Nemeckej ríše, vznik Slovenského štátu a straty území v prospech susedných krajín prechádzal klub dynamickým obdobím ktoré sa skončilo koncom 2. Svetovej vojny a obnovením Československa do predvojnového obdobia. Zväzy sa opäť spojili a zväz sa začal transformovať. Preto od roku 1946 už klub nevystupoval ako len klub chovateľov vtáctva ale pod novým názvom „Jednota chovateľov drobného hospodárskeho zvieratstva“.

Nástup socializmu v Československu sa dotkol všetkých politických strán a organizácii v krajine. Dôsledkom nástupu socializmu boli všetky spolky buď zakázané alebo politicky ovplyvňované v prospech vládnej propagandy. V rokoch 1945 – 1969 sa Československý zväz chovateľov stal súčasťou Národného frontu. Po februári 1948 sa Národný front zmenil na jeden z nástrojov totalitného politického systému. Národný front v podstate združoval všetky štátom povolené masové a záujmové organizácie. Zároveň slúžil formálne navonok ako akási komunistická obdoba koalície politických strán v klasických demokratických štátoch.

Obr. č. 9 – legitimácia KPEP pri ZOO Praha z roku 1937 pre slovenských členov

Československý zväz chovateľov sa v tomto období dynamicky rozvíjal vďaka štedrej podpore štátu. Počas obdobia socializmu vybudoval silnú členskú štruktúru v celom Československu, vybudované sídlo v Prahe a oblastné organizácie v regiónoch. Zväz organizoval pravidelné výstavy, súťaže, vydával vlastné periodické tlačoviny, odborné publikácie pre členov zaisťoval možnosť účasti na medzinárodných výstavách.

Po roku 1945 vzniká na Slovensku chovateľská organizácia: „ ÚSTREDIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV CHOVATEĽOV DROBNÉHO HOSPODÁRSKEHO ZVIERATSTVA SO SÍDLOM V BRATISLAVE.“ Ústredie združovalo a riadilo činnosť všetkých spolkov na Slovensku.

Jeho založením bol poverený Štefan Maar, najprv bol jeho tajomníkom, potom až do roku 1956 predsedom.

V roku 1946 bol založený ,, Združený chovateľský spolok v Košiciach“, zásluhou aj Júliusa Herbsta, ktorý sa stal neskôr jeho čestným doživotným predsedom.

Po súhlase Českého svazu chovatelů, bol v roku 1956 založený v Bratislave : SLOVENSKÝ ZVÄZ DROBNOCHOVATEĽOV, v roku 1986 premenovaný na SLOVENSKÝ ZVÄZ CHOVATEĽOV. Predsedom bol Ján Hanuška a odborný vedúci zväzu Štefan Maar /obr. č.11/. Chovatelia si v tomto období začali zakladať spolky a kluby, ktoré pôsobili prevažne pri zoologických záhradách v Bratislave, Bojniciach.

Za všetky spolky a kluby spomeniem jeden, ktorý bol založený dňa 24. 9. 1956 v Bratislave. Tu sa zišli v byte Jána Koprdu chovatelia exotického vtáctva a kanárikov, na zakladajúcej schôdzi a založili svoju záujmovú organizáciu. Táto organizácia bola oficiálne schválená Slovenským zväzom drobnochovateľov. Prvý predseda bol Ján Kubanda, druhý Štefan Maar, tajomníkom Gejza Reichel, neskôr Ján Hlavatý. Hneď, od počiatku jej vzniku, začali poriadať propagačné výstavy, ktoré mali u verejnosti veľký úspech. I. Propagačnú výstavu usporiadali už v roku 1957 /obr. č . 12/. Bratislavská organizácia úspešne pracovala do roku 2010.

V roku 1957 bola táto organizácia riadne registrovaná pod názvom „Československý zväz chovateľov drobného hospodárskeho zvieratstva“. Od svojho ustanovenia začal združovať chovateľov hrabavej a vodnej hydiny, králikov, holubov, chovateľov spevavých kanárikov a okrasného (cudzokrajného) vtáctva, kôz a oviec, psov, mačiek kožušinových zvierat, akváriových rybiek a teráriových zvierat.

Obdobie Pražskej jari sa dotklo významne aj Československého zväzu chovateľov. Rozdelenie Československej republiky na Českú socialistickú republiku a Slovenskú socialistickú republiku znamenal rozdelenie politických strán a všetkých ostatných organizácii združených v Národnom fronte. Plenárne zasadnutie SV ČSZCHDZ (Slovenského výboru Československého zväzu chovateľov drobných zvierat), sa konalo dňa 19. apríla 1968. Účastníci zasadnutia jednomyseľne schválili návrh predsedníctva Slovenského výboru ČSZCHDZ na osamostatnenie Slovenského výboru ČSZCHDZ. Bratislava sa stala od 1.1.1969 hlavným mestom nového štátneho útvaru Slovenskej socialistickej republiky a zároveň aj sídlom Slovenského zväzu drobnochovateľov. Sídlo bolo na Pugačevovej ulici 2. (dnes Františkánska ulica v Starom meste). Ďalším významným bodom rokovania bol návrh na zriadenie chovateľskej stanice. Uskutočnenie tohto zámeru malo umožniť každoročne získať zo zväzovej chovateľskej stanice tisíce kurčiat a násadových vajec viacerých plemien hydiny, mláďat králikov a holubov. Zariadenie malo prispieť k ďalšiemu rozvoju chovu čistokrvnej hydiny, králikov i holubov.

9. 2. 1969 – Uskutočnil sa Ustanovujúci zjazd Slovenského zväzu drobnochovateľov so sídlom v Bratislave. Účastníci schválili nové Stanovy SZD a členov Ústredného výboru Slovenského zväzu drobnochovateľov pre funkčné obdobie 1969 – 1974.

V Českej socialistickej republike sa v roku 1970 sa zväz premenovala na „Český zväz chovateľov drobného zvieratstva“. Ďalšia zmena názvu bola urobená v roku 1980, a to na „ČESKÝ ZVÄZ CHOVATEĽOV“ (oficiálna skratka ČSCH), názov je používaný dodnes.

V prvom polroku 1969 bola dokončená a odovzdaná na používanie budova Slovenského zväzu chovateľov na ul. G. Steinera 44, dnes Krížna 44, do ktorej sa presťahoval sekretariát ÚV SZD z Pugačevovej ul. 2, Bratislava. Vedúcim odborného oddelenia bol menovaný Štefan Maar, ďalší pracovníci, odborní referenti, boli vlastne tajomníci odborných komisií. Štefan Maár okrem vedúcej funkcie bol aj tajomníkom holubiarskej, kanárikárskej a exotárskej odbornej komisie UV SZD.

Tajomníkom koziarskej a ovčiarskej komisie bol pán Šenkár
králikárskej Ondrej Korvíni,
hydinárskej – Ema Mašurová
kožušinových zvierat – Ondrej Korvíni
akvaristickej – teraristickej Milan Ulehla,
kynologickej, ktorá bola vytvorená 1. 7. 1969 Dušan Barlík. /obr. č. 13/

Slovenský zväz chovateľov prevádzkoval niekoľko rokov i o. p. Chovprodukt. V predajniach ponúkal po celom Slovensku rôzne chovateľské pomôcky, širokú škálu krmív z domova i zahraničia, rôzne druhy exotických vtákov a kanárikov, hlodavcov, plazov a akvárijných rybičiek.

Okrem úlohy SZCH, postupne založiť Kluby chovateľov pre všetky na Slovensku chované plemená, viesť pre tieto plemennú knihu, medzi jeho ďalšie úlohy patrilo organizovanie kynologických výstav a súťaží vo výkone psov služobných plemien, vrátane majstrovstiev Slovenska, ako aj súťaži vo výkone psov pre mladých kynológov. To všetko sa D. Barlíkovi podarilo splniť k spokojnosti jeho vedúceho Štefana Maára.

9. – 10. 11. 1974 – uskutočnil sa I. zjazd SZD

Každé štyri roky následujú ďalšie zjazdy. /obr. č. 14, obr. č. 15/

Organizácie ČSCH a SZD spolupracovali spolu aj počas obdobia 1969 – 1992. Počas obdobia socializmu bol ČSCH pevnou súčasťou Národní fronty České socialistické republiky a SZD Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. Obdobie po 17.11.1989 nezanechalo v pokoji ani fungovanie SZD. Protesty vyústili do pádu Socialistického režimu a konania predčasných volieb. Uvoľnenie tlaku v spoločnosti a túžba po nezávislej občianskej spoločnosti a demokracii mali za následok, že Národný front sa rozpustil 7.2.1990 a združené organizácie prestali vykonávať politickú činnosť. Politickú činnosť vykonávala už len tradične KSČS.
Vo voľbách, ktoré sa konali v roku 1990 do Slovenskej národnej rady, Českej národnej rady súčasne s voľbami do Federálneho zhromaždenia v dňoch 8. júna – 9. júna 1990, už kandidovali len Komunistické strany na Slovensku KSS a v Čechách KSČ do Federálneho zhromaždenia KSČS. Vo voľbách získali len 23 mandátov.
Výsledkom volieb bolo zloženie nových vlád a dohoda politickej reprezentácie na budúcom usporiadaní Českolslovenskej federatívnej republiky. Definitívne rozdelenie zväzu nastalo zánikom Československej federatívnej republiky 31.12.1992, keď zanikli aj ústredné orgány federatívnych organizácii.

Slovenský zväz chovateľov je členom medzinárodných chovateľských organizácií; členovia SZCH vystavujú svoje zvieratá na rôznych európskych či svetových výstavách.